V exekučnom konaní môže spoločenstvo vlastníkov bytov vystupovať tak na strane oprávneného ako aj povinného. V dnešnom článku sa budeme zaoberať prípadom, kedy spoločenstvo vlastníkov bytov vystupuje na strane oprávneného. Aké sú jeho práva a aké jeho povinnosti?

 

Práva a povinnosti oprávneného sú v exekučnom konaní v zásade vyvážené, aj keď možno konštatovať, že mu Exekučný poriadok priznáva viac práv.

Tými sú:

  1. právo oprávneného zvoliť si súdneho exekútora - súčasná právna úprava je založená na dispozičnom príncípe, v zmysle ktorého si oprávnený môže zvoliť súdneho exekútora, ktorý mu jeho pohľadávku bude vymáhať. Zatiaľ (aj keď v budúcnosti možno bude) nie je založená na princípe elektronického, náhodného prideľovania, čo znamená, že oprávnený si môže zvoliť ktoréhokoľvek exekútora. Oprávnení, pri voľbe exekútora, prihliadajú na rôzne skutočnosti - či sú na exekútora dobré referencie, či s ním majú dobré skúsenosti, či má úrad v mieste bydliska povinného, prípadne v ich blízkosti, atď..
  2. právo zmeniť súdneho exekútora - oprávnený môže kedykoľvek počas celého exekučného konania podať návrh na zmenu súdneho exekútora. Z akéhokoľvek dôvodu. O návrhu rozhoduje súd uznesením. Nakoľko ide o právo ustanovené zákonom, súd poväčšine nemá dôvod návrhu nevyhovieť (ibaže by neexistovali dôvody pre zmenu - napr., exekučné konanie už bolo medzičasom ukončené).
  3. právo nahliadnuť do spisu- oprávnený má právo počas celého exekučného konania nahliadnuť do spisu, a zistiť tak, ako súdny exekútor v predmetnej exekúcii postupuje.
  4. právo navrhnúť spôsob vykonania exekúcie - oprávnený môže navrhnúť spôsob vykonania exekúcie, exekútor sa však tohto návrhu nemusí držať, ak zákon neustanovuje inak. V zmysle ust. § 167 a § 172 Exekučného poriadku, môže súdny exekútor zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť len na základe návrhu oprávneného. 
  5. právo udeliť súhlas na predaj nehnuteľnosti povinného - ak súdny exekútor zvolí spôsob vykonania exekúcie, ktorým je predaj nehnuteľnosti, exekúciu týmto spôsobom môže následne vykonať len so súhlasom oprávneného. Oprávnený súhlas udeliť nemusí, je to jeho právom, nemožno ho od neho vynútiť.

Avšak, tak ako zákon priznáva oprávnenému práva, určuje mu aj povinnosti:

  1. povinnosť uhradiť trovy exekúcie pri jej zastavení - dôvody zastavenia exekúcie upravuje Exekučný poriadok v ust. § 57. O zastavení rozhoduje súd uznesením, ktorý zároveň rozhodne aj náhrade trov exekúcie oprávneným (prípadne môže túto otázku riešiť v samostatnom uznesení). Náhradu trov súd môže, ale aj nemusí priznať. Neprizná v prípade, ak si súdny exekútor náhradu trov neuplatnil, prípadne ak sa s výškou uplatnených trov nestotožňuje (tiež sa môže stať, že súd náhradu trov exekúcie neprizná len z časti). Ak súd exekútorovi prizná náhradu trov exekúcie, oprávnený má povinnosť ich nahradiť.
  2. povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť- za účelom čo najrýchlejšieho a najhospodárnejšieho vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie má oprávnený povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie súdnemu exekútorovi (napr., aká je adresa jeho prechodného bydliska, v ktorom bankovom ústave má povinný vedený účet, kde je zamestnaný a pod.).
  3. povinnosť zvoliť spôsob vykonania exekúcie, ak bol exekútorom vyzvaný- napriek tomu, že súdny exekútor môže sám zvoliť spôsob vykonania exekúcie, zákon mu priznáva právo vyzvať oprávneného, aby spôsob sám zvolil. V takom prípade má oprávnený za povinnosť zvoliť spôsob vykonania.

Zdroj: Ing. Jana Vršková, Verlag Dashöfer